Počas celého roku bolo čo robiť okolo ľanu. Toto sú v krátkosti popísané činnosti pri získavaní potrebnej a dôležitej komodity pre ďalšie použitie.
- ľanové semeno sa seje v čase jarných prác
- v priebehu celej vegetácie sa musel ľan dokonale vyplieť, zbaviť akejkoľvek buriny. Ženy chodili sústavne „do ľanu“ plieť
- ľan sa trhal v polovici augusta a doma sa na „rafale“ zbavoval bobúľ, pričom sa ešte odstraňovali aj prípadné stonky iných tráv
- orafaný ľan sa viazal do malých snopkov a namáčal saa v močidle aspoň 2 - 3 týždne za účelom rozpadu kôrovej vrstvy. Niekde sa namiesto namáčania používala forma rosenia, ktoré trvalo asi 2 mesiace
- sušenie ľanu tzv. „štuochaním“ - ľan nadobudol sivú farbu a viazal sa do veľkých snopov - „buosov“
- rozpadnutá kôrová vrstva sa láme - „buchká“ buď ručne alebo mechanicky strojom
- trepanie ľanu na trlici, aby sa odstránilo pazderie (sekanie a vytieranie)
- česanie - tým sa získala priadza v troch kvalitatívnych triedach: „srebná“=III. trieda, „pačiesky“ÍI. trieda a čistý ľan (I. trieda)
- pradenie priadze buď na kúdeli a vretene alebo na kolovrátku „kudielke“
- pomocou kolovrátka sa navíja na pradená
- nahotovené pradená sa vyvárali vo vriacej vode s prídavkom popola z tvrdého dreva (buk, javor) namiesto pracieho prášku. Vyvarené pradená sa prali v tečúcej vode Váhu
- získané nite boli už súce na tkanie, čím sa získalo plátno podľa akostnej triedy priadze. Pri tkaní sa používali aj bavlnené nite - tzv. „pamok“
- bielenie plátna - polievanie plátna vodou niekoľkokrát denne za pekných slnenčných dní.

Získané plátno sa používalo podľa svojej kvality či zatriedenia na rôzne účely v domácnosti a hlavne na mužské a ženské kroje.